V týchto dňoch si väčšina z nás návštevou miest posledného odpočinku svojich blízkych pripomína pominuteľnosť pozemského života. Pozastavením sa a vzdaním úcty najbližším spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Nielen z tohto dôvodu sme sa aj na našej škole rozhodli uctiť si symbolickou poklonou viaceré významné osobnosti, ktoré hýbali slovenskými dejinami, ich pamiatka však, bohužiaľ, v mnohých prípadoch pomaly odchádza do zabudnutia. Pritom viacero z nich je pochovaných priamo na trnavských cintorínoch, ktoré ukrývajú pozostatky nejedného významného slovenského dejateľa či národovca. Mnohí z nás popri nich prejdú bez povšimnutia, aj oni si však nesporne zaslúžia, aby sme im pri návšteve hrobov našich milovaných venovali aspoň krátke zamyslenie.
Naši gymnazisti z II.A na ich prínos pre našu prítomnosť nezabúdajú, práve naopak. V sprievode triedneho učiteľa na ceste za pripomenutím si ich pamiatky ako prvý navštívili hrob Františka Veselovského, ktorého meno nesie dokonca neďaleká ulica. Práve ňou cestou do školy dennodenne prechádzajú desiatky študentov, často nevediac, že je pomenovaná po jednej z najvýraznejších osobností našej nedávnej minulosti. Pritom prakticky celý svoj plodný život spojil s naším mestom a je známy nielen ako poslanec uhorského snemu, ale i dôsledný obranca slovenského národa, ktorý sa za svojou činnosť pri presadzovaní práv Slovákov dokonca viackrát dostal do väzenia.
Úctu a rešpekt súčasníkov si s určitosťou i dnes zaslúži nielen on, ale aj ďalší významní dejatelia, medzi inými aj Martin Branislav Tamaškovič či František Richard Osvald, svorne pochovaní len kúsok od miesta jeho posledného odpočinku na starom trnavskom cintoríne. Tu, v dotyku známej trnavskej kalvárie, boli istý čas uložené aj telesné pozostatky blahoslavenej sestry Zdenky, Cecílie Šelingovej, ktorej životný príbeh a nebojácnosť sú inšpiratívnym odkazom aj pre dnešné generácie
Položením kvetov a zapálením sviečok na ich hroby naši druháci urobili možno len malé gesto, predsa len s veľkým významom. Nielen oni, ale aj ďalšie viac či menej významné postavy našich dejín si totiž zaslúžia, aby sme im venovali ak už nič iné, tak aspoň krátku spomienku. Tá nič nestojí, predsa len je dôkazom, že ich život a obeta neboli márne. Naši žiaci na ne istotne nezabúdajú a aj svojou troškou sa v tomto príhodnom „preddušičkovom“ období pričinili o to, aby pamiatka na významné osobnosti našich dejín nevybledla...
Peter Sokolovič
