• Jazykové okienko

          • Jazykové okienko

          • Vidíme sa zajtra?

            Zajtra tu nie som. 

            V sobotu sa učím na skúšku.

            Na budúci týždeň idem na dovolenku.

            Vidíme sa zajtra.

            V slovenčine sa budúci dej vyjadruje slovesným tvarom v budúcom čase. Náležité sú formulácie:

            Zajtra tu nebudem.

            V sobotu sa budem učiť na skúšku.

            Na budúci týždeň pôjdem na dovolenku.

            Dovidenia zajtra. / Uvidíme sa zajtra.

             

            Ako sa volá kniha, ktorá má dve časti?

            Na pomenovanie knihy, ale aj iného umeleckého diela, ktoré má dve časti, v slovenčine sa už niekoľko desaťročí používa slovo DILÓGIA.

             

            Komu prináleží oslovenie profesor?

            Je vhodné oslovovať učiteľov na strednej škole slovom profesor, profesorka? Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka má slovo profesor dva významy:

              1. najvyšší vedecko-pedagogický titul vysokoškolského učiteľa;

              2. pracovné označenie stredoškolského učiteľa.

            Slovom profesor teda môžeme oslovovať tak stredoškolského pedagóga, ako aj vysokoškolského pedagóga, ktorý je držiteľom titulu prof. Prirodzene, uvádzanie skratky vedecko-pedagogického titulu prof. pred menom  a pred akademickými titulmi prináleží iba vysokoškolským profesorom.

             

            Slovesá opísať a odpísať

            Slovesá opísať a odpísať majú rozličné významy. Môžeme napríklad opísať nejaký zážitok, osobu alebo predmet, či opísať význam slova. Sloveso odpísať má okrem iných významov aj význam "napísať podľa predlohy", napr. odpísať text z tabule, odpísať článok na stroji, odpísať úlohu od spolužiaka.

             

            Andrea – spisovné skloňovanie

            Pre podstatné mená ženského rodu, ktoré sú cudzieho pôvodu a sú zakončené na samohláskovú skupinu –ea, napr. Andrea, Lea, Ikea, Kórea, idea, orchidea, platí nepravidelné skloňovanie, to znamená, že sa skloňujú podľa vzoru žena, ale v niektorých pádoch majú pádové prípony odlišné od tohto vzoru.

            Vlastné meno Andrea má v jednotlivých pádoch tieto tvary:

             

             

            Pád

            Singulár

            Plurál

            Nominatív

            Andrea

                         Andrey

            Genitív

            (bez)      Andrey

            (bez)     Andreí

            Datív

             (k )         Andrei

            (k)         Andreám

            Akuzatív

            (vidím)  Andreu

            (vidím)  Andrey

            Lokál

            (o)          Andrei

            (o)         Andreách

            Inštrumentál

            (s)       Andreou

            (s)          Andreami 

             

             

             

            Čia, alebo koho je to kniha?

            Genitívom zámena kto sa pýtame na osobu: Koho si videl? Koho chceš pozvať? Koho nemáš rád? Koho obhajujete? Ale na vyjadrenie privlastňovania (na vyjadrenie otázky vzťahujúcej sa na vlastníka alebo pôvodcu) používame privlastňovacie zámená čí, čia, čie, ktoré nemajú rovnaký význam ako zámeno koho. Preto správne po slovensky sa pýtame: Čia je to kniha? Čia dcéra? Čí to bol nápad? Čie je to dieťa? Čie záujmy obhajujete? S čou pomocou?

             

             Suma alebo čiastka?

            Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka, zriecť sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí, zvyčajne vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tristotisíc korún mu vyplatili v hotovosti). Niekedy môžeme použiť aj slovné spojenie finančné prostriedky ( na stavbu divadla treba nemalé finačné prostriedky).

             

            Usilovať sa alebo usilovať?

            Výrazy vyvíjať úsilie, vynakladať námahu môžeme nahradiť slovesom usilovať sa. Je to čisto zvratné sloveso (podobne ako slovesá báť sa, čudovať sa, dariť sa, hanbiť sa, pokúsiť sa, radovať sa, smiať sa, správať sa, všímať si). Jeho nezvratná podoba je nespisovná

             

            Blahodárny alebo blahodarný

            S prídavným menom blahodarný vo význame „prinášajúci blaho“ sa stretávame najmä v súvislosti s rozličnými liečivými či kozmetickými prípravkami, ktoré nám pomáhajú udržiavať, prípadne zlepšovať náš zdravotný stav alebo celkovú kondíciu, napr. lieky, čaje, rastlinné výťažky, kúpele, krémy. Vo frekventovaných slovných spojeniach, ako napr. blahodarný vplyv na organizmus, blahodarné pôsobenie kúpeľov, blahodarné účinky minerálnej vody, sa často používa aj nesprávna podoba prídavného mena blahodárny. Zložené prídavné meno blahodarný bolo utvorené z podstatného mena blaho a z druhej časti –darný súvisiacej so slovesom darovať. Krátka samohláska a, ktorá je v slovese darovať, sa zachováva aj v prídavnom mene blahodarný, ako aj v ďalších zložených slovách s rovnakou druhou časťou, napr. zákonodarný – zákonodarný orgán, zákonodarné zhromaždenie alebo životodarný – životodarná tekutina, životodarná vlaha.

             

            O predložkách okrem a mimo

            Predložka mimo sa v slovenčine používa pri vyjadrení vyňatia z nejakého miesta, času, deja, alebo stavu, napr. nachádzať sa mimo budovy, vybavovať mimo konzultačných hodín, vyhodnotenie mimo súťaže, aktivity mimo vyučovania. V športovej terminológii sa s predložkou mimo môžeme stretnúťv ustálenom spojení postavenie mimo hry. Ako zriedkavé sa hodnotí používanie uvedenej predložky vo významoch popri, pozdĺž, vedľa, napr. prechádzať mimo nášho domu. Často sa však predložka mimo používa aj vtedy, keď chceme vyjadriť vylúčenie z istého počtu, napr. na toto miesto majú zákaz vstupu všetky osoby mimo určených pracovníkov, mimo nás tam nikto neprišiel, na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia všetkých obcí v okrese mimo našej. V takýchto spojeniach sa má použiť predložka okrem – okrem nás tam nikto neprišiel, na toto miesto majú zákaz vstupu všetky osoby okrem  určených pracovníkov, na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia všetkých obcí v okrese okrem  našej

             

            Manželia Horskí

            V spojení manželia Horskí (alebo Eva a Ján Horskí) sa tvar závislého člena - priezviska  Horský, ktoré skloňujeme ako prídavné meno pekný, zhoduje s nadradeným členom, podstatným menom manželia, v rode, čísle a páde. Keďže je nadradený vetný člen v množnom čísle (manželia), musí mať aj priezvisko Horský tvar množného čísla - Horskí. Podobne je to aj v rodinných pomenovaniach, v ktorých sa posledná slabika skracuje po predchádzajúcej dlhej slabike, napr.: Rybársky -Anna a Peter Rybárski, manželia Rybárski; Krátky - Mária a Jozef Krátki, manželia Krátki.

             

            Manželia Pechovci

            Od priezviska Pecha, ktoré má podobu podstatného mena, sa pomenovanie rodiny tvorí príponou -ovci: Elena a Karol Pechovci, manželia Pechovci, podobne ako Vizár - Eva a Marián Vizárovci, Lipa - otec a syn Lipovci, Novák - manželia Novákovci. Oslovenie manželov v liste má mať podobu Vážení manželia Pechovci, Vážení pán a pani Pechovci.

             

            Rodina Nováková

            Rodinné pomenovania typu rodina Nováková a ženské podoby priezvísk ako (pani) vznikli síce z privlastňovacích prídavných mien (Novákova rodina = rodina pána Nováka, Novákova manželka, resp. dcéra = manželka/dcéra pána Nováka), ale zmenou privlastňovacej funkcie na pomenúvaciu sa upravila ich formálna stránka a píšu sa s dlhým á na konci, lebo privlastňovací vzťah sa pri nich už nepociťuje. Roídinné pomenovanie má mať správnu podobu rodina Nováková, možno však použiť aj podobu rodina Novákovcov. S krátkym a sa píšu rodinné pomenovania, v ktorých sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, napr. rodina Krátka, rodina Čierna, rodina Rybárska.

             

            Detegovať                 

            Správna podoba slovesa pomenúvajúceho vykonávanie detekcie je detegovať. Je utvorená z prítomníkového kmeňa latinského slovesa detegere, na rozdiel od podstatného mena detekcia, ktoré vzniklo zo supínovej formy tohto slovesa detectum. podobne je to aj pri dvojiciach slov raeagovať - reakcia, korigovať - korekcia, fungovať - funkcia.

             

            Mareka, alebo Marka?

            V súvislosti s tvorením gramatických tvarov genitívu jednotného čísla mužského rodu sme zaregistrovali jeden zlozvyk. Týka sa rodného (krstného) mena Marek.Pri ohýbaní tohto vlastného mena v bežnej reči, ale aj v masmédiách sa v nepriamych pádoch jednotného čísla veľmi často vyskytujú tvary Mareka, Marekovi, s Marekom, napr.: O stanovisko sme požiadali Mareka Trubača, hovorcu prezidenta. Podľa vyjadrenia ministra kultúry Mareka Maďariča nová budova SND bude otvorená 14. apríla 2007. Na miesto zraneného Mareka Čecha som povolal tiež Mareka, ale Saparu. Krstné meno Marek sa skloňuje podľa vzoru chlap. Pri skloňovaní mnohých všeobecných aj vlastných mien domácich i cudzích vzniká situácia, že tzv. pohyblivé samohlásky e, o vypadávajú: otec - otca, orol - orla, Peter - Petra, Pavol - Pavla, Adamec - Adamca, Svitok - Svitka. Aj v mene Marek sa nachádza pohybliví samohláska e, ktorá sa pri skloňovaní nazachováva, ale práve naopak vypadáva. Teda aj príklady, ktorésme uviedli vyššie, mali správne znieť takto: ...Marka Trubača..., ...Marka Maďariča..., ...Marka Čecha..., ...Marka Saparu... a pod. 

             

            Melón alebo dyňa?

            Niektorí predajcovia nám ponúkajú melón, iní zasa dyňu, a pritom predávajú rovnaký tovar. Mýlia sa alebo je to tak správne? Rastlina s veľkými guľatými zelenými plodmi so sladkou červenou dužinou má botanický názov dyňa červená (lat. Citrullus lanatus) a  bežne sa označuje aj ako melón alebo červený melón. Rastlina so sladkými žltozelenými plodmi má botanický názov melón cukrový (lat. Melo satrivus) a poznáme ju aj ako žltý melón, dyňu, alebo žltú dyňu. Slová dyňa melón fungujú ako synonymá pre obe rastliny a takto sú spracované aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka.

            Keďže na označenie oboch druhov osviežujúcej letnej pochúťky sú pomenovania melón dyňa správne, je vhodné, ak sa pri predaji alebo kúpe použije aj spresňujúci prívlastok podľa farby dužiny plodu - prídavné meno červený alebo žltý červená dyňa, červený melón alebo žltá dyňa, žltý melón

             

            Upomienkové predmety? 

            Už sa vám stalo, že vám niekde ponúkali upomienkové predmety? Niekto mohol z takejto ponuky ostať zmätený. Dovtedy, kým sa ukázalo, že ponúkané upomienkové predmety či upomienkové výrobky sú veci určené na pamiatku. Ich výrobcovia alebo predjcovia si zmýlili prídavné meno upomienkový s prídavným menom spomienkový. Prídavné meno upomienkový je odvodené od slova upomienka, ktorým sa označuje obyčajne písomné upozornenie (upomenutie, napomenutie) na nedodržanie niečoho. Upomienku dostaneme napr. vtedy, keď nevrátime načas knihu požičanú z knižnice, keď nezaplatíme úhradu za telefón alebo iné služby a pod. Neuhradené platby sa môžu ako upomienková žaloba vymáhať upomienkovým konaním či upomienkovým procesom. Rozličné veci slúžiace ako spomienka, čiže na pamiatku, sú spomienkové predmety, pamiatkové predmety, darčeky na pamiatku či suveníry.

             

            Hráme alebo hrajeme futbal?

            So slovesom hrať sa najčastejšie stretávame v súvislosti so športovaním, napr. hrať futbal, hokej, hádzanú, tenis, alebo s umeleckou činnosťou, napr. hrať na klavíri, na flaute, hrať v divadelnej hre, vo filme. Pri používaní slovesa hrať v prítomnom čase sa niekedy používajú nesprávne tvary hraje, hrajeme, hrajete, napr. Náš syn hraje tenis. - Videli nás, ako hrajeme futbal. - Odkedy hrajete ochotnícke divadlo? Sloveso hrať časujeme podobne ako napríklad slovesá chytať (chytá - chytáme - chytáte), mať (má - máme - máte) či padať (padá - padáme - padáte) a v prítomnom čase má tvary hrám - hráš - hrá - hráme - hráte - hrajú, ktoré sa mali použiť aj v spomenutých vetách: Náš syn hrá tenis. - Videli nás, ako hráme futbal. - Odkedy hráte ochotnícke divadlo? 

            Rovnaké tvary sú aj pri zvratnom slovese hrať sa, napr. Od rána sa hrá pri vode. - Radi sa hráme s loptou. - Na čo sa to stále hráte?

             

            Chodíme pre chlieb alebo po chlieb?

            V jazykovej praxi sa často stretávame s váhaním pri používaní predložiek pre po. Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, poslať pre noviny, ísť pre lekára, zohnúť sa pre vedro s vodou, ísť pre odporúčací lístok, ísť pre prsteň. Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach (napr. chovať pre krásu, pre kožušinu, poistiť sa pre prípad poistenia), medzi ktoré uvedené príklady nepatria. Správne sú teda vyjadrenia: ísť po chlieb, poslať po noviny, ísť po lekára, zohnúť sa po vedro s vodou, ísť po odporúčací lístok, ísť po prsteň.

             

            Pokoj alebo kľud?

            Slovo kľud je nepotrebná výpožička z češtiny. Ide o hláskový prepis českého slova klidV slovenčine, a nielen v spisovnej, máme pokoj, pokojný, pokojne. A preto správne po slovensky je pokoj ľuďom dobrej vôle; vegetačný pokoj; pokoj v rodine; pokojné prežitie vianočných sviatkov; pokojný deň; pokojný človek; rieka tiekla pokojne; dieťa spí pokojne; pokojne hovoriť; mať dušu, srdce na pokoji; dať niekomu svätý pokoj; odobrať sa na večný pokoj; odpočívať v pokoji.

             

            Pred niekoľkými rokmi alebo niekoľko rokov dozadu?

            V rozličných prejavoch veľmi často môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu stalo sa to niekoľko rokov dozadu, zasadnutie sa konalo päť týždňov dozadu, bol som tam tri dni dozadu. V slovenčine na vyjadrenie okolností predchádzania v čase máme predložku pred, preto nemusíme siahnuť za cudzím spôsobom vyjadrovania tejto okolnosti. Príslovka dozadu má význam na miesto vzadu, nazad, naspäť (prejsť dozadu, nakloniť sa dozadu, obrátiť sa dozadu). V slovenčine je správne používať stalo sa to pred niekoľkými rokmi, zasadnutie sa konalo pred piatimi týždňami, bol som tam pred tromi dňami

             

            .Pozri alebo viď?

            Najmä v odborných textoch niekedy potrebujeme odkázať na stranu, kapitolu, prameň či na literatúru, kde sa o veci už písalo. V takomto prípade pri odkazovaní vždy používame len slovko pozri (pozri na strane  5, pozri v 2. kapitole, pozri v Slovenskom biografickom slovníku, pozri tabuľku). Používanie slovka viď v tejto súvislosti je nesprávne, nenáležité.

             

            Pene alebo cestoviny?

            V jedálnych lístkoch mnohých reštaurácií nájdeme populárne talianske cestovinové jedlo pod názvom penne alebo pene. Čo je vlastne správne? Odpoveď je jednoduchá: v originálnej taliančine sa uvedené jedlo volá penne pravdepodobne podľa rúrkovitého tvaru cestovín. Penna znamená pero (vtáčie aj na písanie), penne je plurál. Zjednodušenie zdvojenej spoluhlásky nemá opodstatnenie, skupina -nn- je v slovenčine  bez problémov vysloviteľná. (Anna, činný, vonný...). Slovo penne sa v slovenčine väčšinou používa ako nesklonné, buď ako pomnožné podstatné meno, alebo ako podstatné meno s významom hromadnosti (singulár ako názov jedného kúska cestoviny používajú asi iba znalci talianskeho jazyka). Používanie nesprávnej podoby pene má aj zaujímavý efekt: slovo pene v taliančine existuje, môže znamenať (dosť zriedkavo používaný) plurál od slova pena (bolesť)., z latinského poena, a to z gréckeho ποινή. Okrem toho však slovo pene znamená aj penis - z talianskeho akuzatívu penem (v nominatíve penis). Pri takejto zámene talianski návštevníci slovenských stravovacích zariadení majú bezpochyby postarané o zábavné lingvistické obohatenie svojich kulinárskych zážitkov, ale my by sme predsa len odporúčali používať správny originálny tvar penne.

             

            Passau či Pasov?

            Nedávne záplavy zasiahli aj nemecké prístavné mesto Passau ležiace na sútoku troch riek. Televízni diváci, rozhlasoví poslucháči a čitatelia novín, ktorí pozornejšie sledovali povodňové správy, si všimli, že popri názve Passau sa v slovenských médiách používal aj názov Pasov. Názov Pasov je slovenský vžitý historický názov bavorského mesta, ktoré sa v dávnej minulosti zapísalo aj do našej histórie, ale ako súčasný geografický názov sa na Slovensku používa nemecký názov Passau.

             

            Iónové nápoje, nie iontové nápoje

            Podstatné meno ión aj prídavné meno iónový sa napriek tomu, že ide o odborné výrazy, používajú v súčasnosti pomerne často aj v bežnej komunikácii. Frekvencia ich používania sa zvýšila najmä v súvislosti s obľubou rozličných energetických nápojov, ktoré sa nazývajú aj iónové nápoje. Takéto nápoje sa používahú na doplnenie tekutín, minerálov a iónov pri športovom alebo inom výkone.                                                   Spojenie ionotové nápoje s českým prídavným menom iontový sa v súčasnosti používa aj v slovenčine, a to okrem iného pod vplyvom najmä internetového predaja. Preto si aj niektorí športovci osvojili toto označenie. Spisovné prídavné mano iónový je frekventované, a to nielen v odborných textoch, napr. iónový polomer, iónový kanál, iónový zdroj, iónová implantácia, iónová väzba, iónový injektor, iónový nápoj, iónový kryštál, iónový roztok, iónová forma, iónová vodivosť, iónová polarizácia, iónový lúč, iónová rovnováha, atď.                                                                                                                                                     Keďže v slovenčine nemáme namiesto dvojslovného spojenia iónový nápoj jednoslovný býraz, často sa najmä v hovorených prejavoch stretávame s česlým pomenovaním ionťák, ktoré možno hodnotiť ako športový slang. 

             

            V džínsach, alebo v džínsoch?

            Obľúbeným a praktickým druhom oblečenia, a to nielen u mladšej generácie, ale aj u starších, sú nohavice z pevnej (obyčajne) modrej látky, ktoré poznáme pod pomenovaním džínsy. Slovo džínsy je zdomácnená podoba anglického slova jeans a v slovenčine funguje ako pomnožné podstatné meno, napr. kúpili sme jedny nové džínsy. Pri používaní slova džínsy sa stretávame s dvojakým skloňovaním: ako podstatného mena mužského rodu - bez džínsov, k džínsom, v džínsoch - aj ako podstatného mena ženského rodu - bez džíns, k džínsam, v džínsach. Keďže ide o pôvodne cudzie slovo, rodobé zaradenie nie je pri ňom vyhranené a pripúšťajú sa oba spôsoby skloňovania. Môžeme teda povedať,že sa dobre cítime v pohodlných džínsach aj džínsoch.

             

            Sneh, snežný a snehový

            V slovenčine máme niekoľko takých dvojíc prídavných mien, ktoré boli utvorené z rovnakého podstatného mena, no líšia sa použitou príponou. Sú to napríklad prídavné mená, z ktorých pri jednom sa použila prípona -ný a pri druhom prípona -ový, napr. stolný - stolový (z podstatného mena stôl), obedný - obedový (z podstatného mena obed), jablčný - jablkový (z podstatného mena jablko). Takéto dvojice často mávajú rovnaký význam a líšia sa len spájeteľnosťou, teda tým, že v spojeniach s niektorými podstatnými menami sa ustálene používa iba jedno z nich. Sem patrí i dvojica prídavných mien utvorených zo slova sneh snežný a snehový. Obe podoby sú správne, uvádzajú sa v slovníkoch, no používame ich v rozličných spojeniach.Prídavné meno snežný je známe napríklad v spojeniach snežný muž (yeti), snežná krajinahraboš snežný (v zoologickom názvosloví) a s prídavným menom snehový sa môžeme najčastejšie stretnúť v spojeniach snehová fujavicasnehové správysnehové podmienkysnehové reťaze. V niektorých (novších) spojeniach sa používajú obe prídavné mená, napr. snehová aj snežná frézasnehové aj snežné delo.

             

            Zavináč - sleď, pes, ale i chvost

            Pri diktovaní e-mailovej adresy mnohí vyslovujú pomenovanie znaku @ - zavináč - s rozpakmi. Výraz, ktorým sa zvyčajne pomenúva nakladaný sleď, nepovažujú za hodný postavenia odborného termínu v informatike. Jedným zo spôsobov rozširovania slovnej zásoby je však aj tvorba pomenovaní nových pojmov na základe podobnosti. Typickýmpríkladom je názov ovládača myš. Aj znak dostal v mnohých jazykoch metaforické pomenovanie. V slovenčine inšpirovala tvorcov názvu znaku @ tvarová podoba so zavinutým sleďom, v ruštine podoba so zvinutým spiacim psíčkom - sobaka (pes). Po taliansky sa znak @ nazýva chiocciola - slimák, po francúzsky petit escargot (malý slimák), po slovinsky afna (opička), po holandsky apenstaartje - opičí schvost, po maďarsky kukac - červík a po čínsky siao lao-šu (muška). Nový význam slova zavináč je spracovaný aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka ako termín z informatiky s významom "znak @ na klávesnici počítača; tento znak v e-mailovej adrese".

             

            Oziabajú ma nohy, omŕza nos

            Keď vonku mrzne a je nám zima, stáva sa, že (najčastejšie) na nohách a rukách intenzívne pociťujeme chlad. Ak chceme tento pocit vyjadriť slovne, môžeme požiť rôzne slovesá, napr. premŕzajú nám nohy, skrehli nám ruky, omŕza nám nos, alebo povieme, že nám zašlo za nechty. V rovnakom význame možno v takejto situácii upotrebiť aj sloveso oziabať. Toto sloveso používame iba v 3. osobe a je výnimočné aj tým, že v jednotnom aj v množnom čísle sú pri ňom prípustné dvojtvary: oziabaoziabeoziabajú aj oziabu.

             

            Zdravotný brat?

            Nielen pri návšteve zdravotníckeho zariadenia nám môže zísť na um otázka, ako sa nazývajú muži vykonávajúci povolanie, ktoré poznáme pod názvom zdravotná sestra. V praxi sa totiž stáva, že aj pre nich sa používa oslovenie sestra alebo sestrička. Tak ako k slovu sestra patrí slovo brat, tak ajk dvojslovnému pomenovaniu zdravotná sestra vytvorilo sa označenie zdravotný brat. Slovné spojenie zdravotný brat sa (pri hesle brat) zaradilo aj do Krátkeho slovníka slovenského jazyka (od 3. vydania z r. 1977) s výkladom "stredný zdravotnícky pracovník; ošetrovateľ" a uvádza sa aj v 1. zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka z r. 2006.

             

             

            Sobotný a sobotňajší

                                 Nielen v súvislosti s plánovaním činnosti na nový týždeň používame prídavné mená utvorené z názvov dní, napr.pondelnajšia  schôdzka, utorkové popoludnie, štvrtkový večer, piatkový rozvrh, sobotné predstavenie. Niektoré prídavné mená utvorené z názvov dní majú príponu -ový, iné zasa končia na -ajší a pri názvoch sobota nedeľa možno použiť aj prídavné meno s príponou -ný. Preto niekedy zaváhame, ktorá podoba k jednotlivým dňom patrí. Pri väčšine dní - pondelku, utorku, sobote a nedeli sú dvojtvary: pondelkový pondelňajší, utorkový utorňajší, sobotný sobotňajší, nedeľný i nedeľňajší. Pri názvoch streda, štvrtok piatok sa ustálene používa iba jedna podoba: stredajší, štvrtkový, piatkový (niekedy sa môžeme stretnúť aj so staršou podobou piatňajší). Podobne viac možností máme aj pri použití prídavných mien utvorených z pomenovaní častí dňa - ranný raňajší, obedný obedňajší, večerňajší.

             

            Aj vy ich používate?

            Dnes aj v médiách počujeme slovenčinu s mnohými chybami tak často, že chyby prestaneme vnímať a niekedy sa s nimi napokon aj stotožníme. Preto by sme chceli upozorniť na najčastejšie nesprávne používané slová.

              

            Nesprávne

            Správne

            Askét

            askéta

            Atmosferický

            atmosférický

            Atómová energia

            jadrová energia

            Autetičnosť

            autentickosť

            Bájkár

            bájkar

            Baroko

            barok

            Batoľa

            človiečik, bábo, bábätko, drobček

            Bdelý

            bedlivý, ostražitý

            Behom

            za, počas, cez, v, v priebehu

            Beloba

            bieloba

            Bezmäsitý

            bezmäsový, bezmäsý

            Bezosporu

            nesporne

            Bezpracný

            bezprácny

            Bezvadný

            bezchybný, dokonalý, neškodný

            Bezváhový

            beztiažový

            Bežné číslo

            poradové číslo

            Bežný rok

            tento rok

            Bielko (vajca)

            bielok

            Biť dakoho s dačím

            biť dakoho dačím

            Blahorečiť

            ďakovať, dobrorečiť

            Blázninec

            blázinec

            Blbec

            hlupák, truľo, idiot, somár

            Blbý

            hlúpy, sprostý

            Bledobelasý

            svetlobelasý

            To by mi bodlo

            to by mi dobre sadlo, prišlo vhod

            Bohate i bohato

            dostatočne, úplne, vrchovato

            Bochník chleba

            peceň chleba

            Bojácnosť

            bojazlivosť

            Bolo nájdené

            našlo sa

            Bolo schválené

            schválilo sa

            Bolo zistené

            zistilo sa

            Botník

            skrinka na topánky, topánkovník

            Boxér

            boxer

            Brať k zodpovednosti

            brať na zodpovednosť

            Brať lieky

            užívať lieky

            Brať v úvahu

            brať do úvahy

            Brnenský

            brniansky

            Brusinka

            brusnica

            Dostať sa do peknej bryndy

            dostať sa do peknej kaše, nepríjemnej situácie

            Buď jak buď

            nech je, ako chce

            Burácať

            búchať, hrmotať

            Bol ste /bola ste

            boli ste

            Bolo mu šesť

            mal šesť rokov

            Byť k dostaniu

            dostať

            Byť na srandu

            vyjsť/ byť nasmiech

            Byť štastím bez seba

            pominúť sa od radosti/ od šťastia

            Bzučák

            bzučiak

            Cítiť sa byť unavený/ stratený

            cítiť sa unavený / stratený

            Buzogáň

            budzogáň

            Bydlište

            bydlisko

            Cálovať

            platiť

            Camping

            kemping

            Capart

            fafrnok,detvák

            Cavyky

            okolky

            Cedítko

            cedidlo

            Celer

            zeler

            Celkom

            spolu, dohromady, úplne

            Cez to všetko

            napriek tomu všetkému

            Pracovať  cez čas

            pracovať nad čas

            Cez milión

            vyše milióna

            Za tým cieľom

            preto

            Cípovitý

            výbežkovitý

            Citlivý k mrazom

            citlivý na mráz

            Každým cólom

            každým dychom

            Cop

            vrkoč

            Cpať

            pchať

            Cucať

            cmúľať, cumľať, cicať

            Cuchať

            strapatiť

            Cukať

            mykať, šklbať, trhať

            Cukrenka

            cukornička

            Cupitať

            drobčiť, cupkať

            Cvičák, cvičište

            cvičisko

            Čabajka

            čabianska klobása

            Čačina

            čečina

            Čas k riešeniu

            čas na riešenie

            Čas od času

            z času na čas

            Častica

            čiastočka

            Černooký

            čiernooký

            Červená repa

            cvikla

            Česnak

            cesnak

            Čiastka

            suma

            Čiernozem

            černozem

            Čím to je?

            Prečo to je?

            Činiť

            robiť, konať

            Činiť sa

            usilovať sa

            Činorodý

            tvorivý, činný, aktívny

            Čiperný

            obratný, rezký

            Číslo jedna

            číslo jeden

            Čo nevidieť

            čochvíľa

            Čo tomu hovoríte?

            Čo na to poviete?

            Čo už narobíme

            čo sa dá robiť

            Čo vás nemá!

            Ešteže  čo!

            Čoby

            akože, akoby 

             

            Behom hodiny (prestávky, dňa...)

            V priebehu hodiny (prestávky, dňa...)

            5, 21, 40, 100, 1000... euro

            5, 21, 40, 100, 1000... eur

            Mám za to...

            Som si istý (som toho názoru)...

            Zákon, ako taký, platí pre každého...

            Zákon platí pre každého...

            Prebiehala búrlivá diskuzia...

            Prebiehala búrlivá diskusia...

            Tým pádom považujem za správne...

            A tak (a teda, preto) považujem za správne...

            V krátkom časovom horizonte

            V krátkom čase...

             

            Čmýriť sa a varyto

            Nie je to tak dávno, čo sa medzi vybranými slovami v učebniciach slovenského jazyka objavili sková čmýriť sa varyto, ktoré vyvolali vrásky na čelách rodičov žiakov základných škôl. Šesťdielny Slovník slovenského jazyka (vychádzajúci v rokoch 1959 - 1968) vykladá význam slova čmýriť sd ako "hmýriť sa, hemžiť sa, pohybovať sa", napr. Čmýri sa mi v mozgu a nepríde mi na um. Slovo varyto pomenúva !domnelý, predpokladaný starodávny strunový hudobný nástroj".

             

            Dva deci či dve deci

            Podstatné meno deci, skrátená, hovorová podoba názvu jednotky objemu deciliter, je stredného rodu. Číslovka dva v spojení s podstatným menom deci má tvar zodpovedajúci strednému rodu, teda dve deci.

             

            Chodíme na huby i na hríby

            Podľa výkladového slovníka slovo huba pomenúva "dužinatý útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyčajne s hlúbikom a klobúkom" a hríb je "jedlá huba s bielou dužinou a obyčajne s hnedastým klobúkom". Slovo hríb má ešte jeden význam - "jedlá huba vôbec" a v tomto význame sa kvalifikuje ako hovorové slovo, ktoré je príznačné pre živú neoficiálnu komunikáciu. Ak sa teda chystáme do lesa na huby, môžeme povedať, že ideme na huby aj na hríby, i keď budeme zbierať napríklad kuriatka, bedle alebo masliaky.

             

            Z Ružomberka do Kežmarku

            Ružomberok Kežmarok,majú v zakončení až tri rovnaké písmená - rok. Ružomberok má v genitíve tvar Ružomberka a Kežmarok zasa Kežmarku. Rozdiel v tvare rovnako zakončených geografických názvov možno vysvetliť iba historickou ustálenosťou.

             

            O výraze "nakoľko"

            Slovníky spisovnej slovenčiny uvádzajú, že "nakoľko":                                                                               1. ako príslovkové opytovacie zámeno vyjadruje otázku týkajúcu sa miery (Nakoľko je živá naša poézia?)        2. ako podraďovacia spojka stojí na začiatku vedľajšej príslovkovej vety miery a zreteľa (Laika sa usmeje nakoľko mu to opuchnuté ústa dovolia)

            Výraz "nakoľko" sa nepoužíva na vyjadrenie príčinného vzťahu, jeho použitie vytvorí významový rozpor: Film nie je ekonomicky náročný, nakoľko osemdesiat percent sa odohráva v exteriéroch(Správne má byť lebo, pretože). 

             

            Privlastňovacie zámená

            V slovanských jazykoch sa hovorí o konkurencii zámena svoj a osobných zámen. Ak chce hovoriaci vyjadriť špecifický význam, siahne po zámene, ktoré nie je významovo prázdne ako zámeno svoj a môže vyjadriť emóciu, kontakt, apel ap. Váš je adresné, zdvorilostné, výzvové a vyvoláva dojem, že jedinec sa chápe individuálne (podporte vášho favorita, darujte 2 % z vašich daní, spestrite váš outfit). Také vyjadrenie je však gramaticky nesprávne. Na mieste osobného zámena tu má byť zámeno svoj.   

    • Kontakty

      • Športové gymnázium Jozefa Herdu Trnava
      • gymbott@zupa-tt.sk
      • +421 / 033 / 5983811
      • J. Bottu 31, 917 87 Trnava
  • Fotogaléria

    • Návšteva Anatomického ústavu Lekárskej Fakulty UK Bratislava
    • Noc výskumníkov 2018
    • CVB v prírode - Trnavské rybníky 2018
    • Olympijský deň 2016
    • iBobor 2017 a Náboj Junior 2017
    • Župné štipendium 2017
    • Literárno-dejepisná exkurzia
    • Exkurzia Trnavské rybníky
    • Potulky Malým Rímom
    • Exkurzia v CVTI
    • Donau Auen
    • Naša botanická záhrada