Pred tridsiatimi piatimi rokmi, po štyridsaťročnej nadvláde nedemokratického režimu, si Slováci a Česi na chladných novembrových námestiach vybojovali možnosť slobodne vyjadriť svoj občiansky postoj bez obáv o bezpečnosť seba alebo svojich blízkych. Za viac ako štvrťstoročie od týchto pamätných udalostí sme sa v otázkach dodržiavania ľudských práv nepochybne posunuli dopredu. Napriek tomu, že aj dnes musí naša spoločnosť zápasiť s mnohými neduhmi, sloboda, za ktorú bojovali naši predkovia, je dodnes azda najvýznamnejším prínosom tzv. nežnej revolúcie. Sloboda však nebola a ani dnes nie je samozrejmosťou. Je preto dôležité pripomínať si udalosti, ktoré viedli k tomu, že sa Slovensko dokázalo zaradiť medzi demokratické krajiny.
O to, aby naši žiaci neboli nútení opakovať chyby nedávnej minulosti, sa snažíme aj na našej škole. Nielen preto sme 13. novembra v rámci tretiackeho dejepisného seminára navštívili Ústav pamäti národa, kde sme mali možnosť dozvedieť sa viac o období, v ktorom nebol prípustný iný ako oficiálny, vládnucou stranou povolený názor. Sám riaditeľ Archívu ÚPN Peter Mikle pútavým spôsobom previedol žiakov zaujímavou výstavou, v ktorej na základe reálnych osudov priblížil snahy režimu o kontrolu nepovolenej hudobnej produkcie a západného štýlu života mládeže. Naši študenti mali možnosť vcítiť sa priamo do kože rovesníkov, ktorí boli pred rokom 1989 na školách perzekuovaní a v mnohých prípadoch dokonca vylúčení zo štúdia len za to, že počúvali nepovolenú hudbu, mali dlhšie vlasy alebo sa obliekali „nevhodným spôsobom“.
Mnohé z príbehov, ktoré sa ukrývajú v spisoch ŠtB, dnes znejú priam neuveriteľne. O to cennejšie je, že sa s nimi mali žiaci možnosť zoznámiť priamo na mieste, ktoré sa systematicky venuje objasňovaniu zločinov nie tak dávnej minulosti. Ústav pamäti národa však nielen hodnotí, ale v prvom rade archivuje a sprístupňuje dokumenty bezpečnostných zložiek. O jeho primárnej činnosti nás plasticky informovala vedúca bádateľne Ingrida Tišliarová. Na základe dlhoročných skúseností s využitím množstva originálnych dokumentov žiakom ukázala, ako nedávny prednovembrový režim jednej strany pomocou siete tajných spolupracovníkov systematicky prenasledoval svojich nielen reálnych, ale aj domnelých či neraz umelo vytvorených oponentov.
Zostáva veriť, že doba, v ktorej sa ľudia musia báť povedať svoj názor na dianie v spoločnosti, sa už nebude musieť opakovať. Takouto a podobnými akciami, veríme, aj my na škole prispejeme aspoň troškou k tomu, aby aj nastupujúca generácia pochopila, že sloboda nie je samozrejmosťou a jej ochrana si zaslúži angažovanie každého z nás. Presne tak, ako to urobili mnohí naši spoluobčania pred tridsiatimi piatimi rokmi...
Peter Sokolovič
