Jazykové okienko
Komu prináleží oslovenie profesor?
Je vhodné oslovovať učiteľov na strednej škole slovom profesor, profesorka?
Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka má slovo profesor dva významy:
"1. najvyšší vedecko-pedagogický titul vysokoškolského učiteľa;
2. pracovné označenie stredoškolského učiteľa".
Slovom profesor teda môžeme oslovovať tak stredoškolského pedagóga, ako aj vysokoškolského pedagóga,
ktorý je držiteľom titulu prof. Prirodzene, uvádzanie skratky vedecko-pedagogického titulu prof. pred menom
a pred akademickými titulmi prináleží iba vysokoškolským profesorom.
Slovesá opísať a odpísať
Slovesá opísať a odpísať majú rozličné významy. Môžeme napríklad opísať nejaký zážitok, osobu alebo predmet,
či opísať význam slova. Sloveso odpísať má okrem iných významov aj význam "napísať podľa predlohy",
napr. odpísať text z tabule, odpísať článok na stroji, odpísať úlohu od spolužiaka.
Andrea – spisovné skloňovanie
Pre podstatné mená ženského rodu, ktoré sú cudzieho pôvodu a sú zakončené
na samohláskovú skupinu –ea, napr. Andrea, Lea, Ikea, Kórea, idea, orchidea,
platí nepravidelné skloňovanie, to znamená, že sa skloňujú podľa vzoru žena,
ale v niektorých pádoch majú pádové prípony odlišné od tohto vzoru.
Vlastné meno Andrea má v jednotlivých pádoch tieto tvary:
Pád
Singulár
Plurál
Nominatív
Andrea
Andrey
Genitív
(bez) Andrey
(bez) Andreí
Datív
(k ) Andrei
(k) Andreám
Akuzatív
(vidím) Andreu
(vidím) Andrey
Lokál
(o) Andrei
(o) Andreách
Inštrumentál
(s) Andreou
(s) Andreami
Čia, alebo koho je to kniha?
Genitívom zámena kto sa pýtame na osobu: Koho si videl? Koho chceš pozvať? Koho nemáš rád?
Koho obhajujete? Ale na vyjadrenie privlastňovania (na vyjadrenie otázky vzťahujúcej sa na
vlastníka alebo pôvodcu) používame privlastňovacie zámená čí, čia, čie, ktoré nemajú rovnaký
význam ako zámeno koho. Preto správne po slovensky sa pýtame: Čia je to kniha? Čia dcéra?
Čí to bol nápad? Čie je to dieťa? Čie záujmy obhajujete? S čou pomocou?
Suma alebo čiastka?
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka, zriecť
sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí, zvyčajne
vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať
veľkú sumu peňazí, sumu tristotisíc korún mu vyplatili v hotovosti). Niekedy môžeme použiť aj
slovné spojenie finančné prostriedky ( na stavbu divadla treba nemalé finačné prostriedky).
Usilovať sa alebo usilovať?
Výrazy vyvíjať úsilie, vynakladať námahu môžeme nahradiť slovesom usilovať sa. Je to čisto zvratné
sloveso (podobne ako slovesá báť sa, čudovať sa, dariť sa, hanbiť sa, pokúsiť sa, radovať sa, smiať sa,
spráť sa, všímať si). Jeho nezvratná podoba je nespisovná
Blahodárny alebo blahodarný
S prídavným menom blahodarný vo význame „prinášajúci blaho“ sa stretávame najmä v súvislosti s rozličnými liečivými či kozmetickými prípravkami, ktoré nám pomáhajú udržiavať, prípadne zlepšovať náš zdravotný stav alebo celkovú kondíciu, napr. lieky, čaje, rastlinné výťažky, kúpele, krémy. Vo frekventovaných slovných spojeniach, ako napr. blahodarný vplyv na organizmus, blahodarné pôsobenie kúpeľov, blahodarné účinky minerálnej vody, sa často používa aj nesprávna podoba prídavného mena blahodárny. Zložené prídavné meno blahodarný bolo utvorené z podstatného mena blaho a z druhej časti –darný súvisiacej so slovesom darovať. Krátka samohláska a, ktorá je v slovese darovať, sa zachováva aj v prídavnom mene blahodarný, ako aj v ďalších zložených slovách s rovnakou druhou časťou, napr. zákonodarný – zákonodarný orgán, zákonodarné zhromaždenie alebo životodarný – životodarná tekutina, životodarná vlaha.
O predložkách okrem a mimo
Predložka mimo sa v slovenčine používa pri vyjadrení vyňatia z nejakého miesta, času, deja, alebo stavu, napr. nachádzať sa mimo budovy, vybavovať mimo konzultačných hodín, vyhodnotenie mimo súťaže, aktivity mimo vyučovania. V športovej terminológii sa s predložkou mimo môžeme stretnúťv ustálenom spojení postavenie mimo hry. Ako zriedkavé sa hodnotí používanie uvedenej predložky vo významoch popri, pozdĺž, vedľa, napr. prechádzať mimo nášho domu. Často sa však predložka mimo používa aj vtedy, keď chceme vyjadriť vylúčenie z istého počtu, napr. na toto miesto majú zákaz vstupu všetky osoby mimo určených pracovníkov, mimo nás tam nikto neprišiel, na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia všetkých obcí v okrese mimo našej. V takýchto spojeniach sa má použiť predložka okrem – okrem nás tam nikto neprišiel, na toto miesto majú zákaz vstupu všetky osoby okrem určených pracovníkov, na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia všetkých obcí v okrese okrem našej.
Manželia Horskí
V spojení manželia Horskí (alebo Eva a Ján Horskí) sa tvar závislého člena - priezviska Horský, ktoré skloňujeme ako prídavné meno pekný, zhoduje s nadradeným členom, podstatným menom manželia, v rode, čísle a páde. Keďže je nadradený vetný člen v množnom čísle (manželia), musí mať aj priezvisko Horský tvar množného čísla - Horskí. Podobne je to aj v rodinných pomenovaniach, v ktorých sa posledná slabika skracuje po predchádzajúcej dlhej slabike, napr.: Rybársky -Anna a Peter Rybárski, manželia Rybárski; Krátky - Mária a Jozef Krátki, manželia Krátki.
Manželia Pechovci
Od priezviska Pecha, ktoré má podobu podstatného mena, sa pomenovanie rodiny tvorí príponou -ovci: Elena a Karol Pechovci, manželia Pechovci, podobne ako Vizár - Eva a Marián Vizárovci, Lipa - otec a syn Lipovci, Novák - manželia Novákovci. Oslovenie manželov v liste má mať podobu Vážení manželia Pechovci, Vážení pán a pani Pechovci.
Rodina Nováková
Rodinné pomenovania typu rodina Nováková a ženské podoby priezvísk ako (pani) vznikli síce z privlastňovacích prídavných mien (Novákova rodina = rodina pána Nováka, Novákova manželka, resp. dcéra = manželka/dcéra pána Nováka), ale zmenou privlastňovacej funkcie na pomenúvaciu sa upravila ich formálna stránka a píšu sa s dlhým á na konci, lebo privlastňovací vzťah sa pri nich už nepociťuje. Roídinné pomenovanie má mať správnu podobu rodina Nováková, možno však použiť aj podobu rodina Novákovcov. S krátkym a sa píšu rodinné pomenovania, v ktorých sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, napr. rodina Krátka, rodina Čierna, rodina Rybárska.
Detegovať
Správna podoba slovesa pomenúvajúceho vykonávanie detekcie je detegovať. Je utvorená z prítomníkového kmeňa latinského slovesa detegere, na rozdiel od podstatného mena detekcia, ktoré vzniklo zo supínovej formy tohto slovesa detectum. podobne je to aj pri dvojiciach slov raeagovať - reakcia, korigovať - korekcia, fungovať - funkcia.
Mareka, alebo Marka?
V súvislosti s tvorením gramatických tvarov genitívu jednotného čísla mužského rodu sme zaregistrovali jeden zlozvyk. Týka sa rodného (krstného) mena Marek.Pri ohýbaní tohto vlastného mena v bežnej reči, ale aj v masmédiách sa v nepriamych pádoch jednotného čísla veľmi často vyskytujú tvary Mareka, Marekovi, s Marekom, napr.: O stanovisko sme požiadali Mareka Trubača, hovorcu prezidenta. Podľa vyjadrenia ministra kultúry Mareka Maďariča nová budova SND bude otvorená 14. apríla 2007. Na miesto zraneného Mareka Čecha som povolal tiež Mareka, ale Saparu. Krstné meno Marek sa skloňuje podľa vzoru chlap. Pri skloňovaní mnohých všeobecných aj vlastných mien domácich i cudzích vzniká situácia, že tzv. pohyblivé samohlásky e, o vypadávajú: otec - otca, orol - orla, Peter - Petra, Pavol - Pavla, Adamec - Adamca, Svitok - Svitka. Aj v mene Marek sa nachádza pohybliví samohláska e, ktorá sa pri skloňovaní nazachováva, ale práve naopak vypadáva. Teda aj príklady, ktorésme uviedli vyššie, mali správne znieť takto: ...Marka Trubača..., ...Marka Maďariča..., ...Marka Čecha..., ...Marka Saparu... a pod.
Melón alebo dyňa?
Niektorí predajcovia nám ponúkajú melón, iní zasa dyňu, a pritom predávajú rovnaký tovar. Mýlia sa alebo je to tak správne? Rastlina s veľkými guľatými zelenými plodmi so sladkou červenou dužinou má botanický názov dyňa červená (lat. Citrullus lanatus) a bežne sa označuje aj ako melón alebo červený melón. Rastlina so sladkými žltozelenými plodmi má botanický názov melón cukrový (lat. Melo satrivus) a poznáme ju aj ako žltý melón, dyňu, alebo žltú dyňu. Slová dyňa a melón fungujú ako synonymá pre obe rastliny a takto sú spracované aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka.
Keďže na označenie oboch druhov osviežujúcej letnej pochúťky sú pomenovania melón i dyňa správne, je vhodné, ak sa pri predaji alebo kúpe použije aj spresňujúci prívlastok podľa farby dužiny plodu - prídavné meno červený alebo žltý - červená dyňa, červený melón alebo žltá dyňa, žltý melón
Upomienkové predmety?.
Už sa vám stalo, že vám niekde ponúkali upomienkové predmety? Niekto mohol z takejto ponuky ostať zmätený. Dovtedy, kým sa ukázalo, že ponúkané upomienkové predmety či upomienkové výrobky sú veci určené na pamiatku. Ich výrobcovia alebo predjcovia si zmýlili prídavné meno upomienkový s prídavným menom spomienkový. Prídavné meno upomienkový je odvodené od slova upomienka, ktorým sa označuje obyčajne písomné upozornenie (upomenutie, napomenutie) na nedodržanie niečoho. Upomienku dostaneme napr. vtedy, keď nevrátime načas knihu požičanú z knižnice, keď nezaplatíme úhradu za telefón alebo iné služby a pod. Neuhradené platby sa môžu ako upomienková žaloba vymáhať upomienkovým konaním či upomienkovým procesom. Rozličné veci slúžiace ako spomienka, čiže na pamiatku, sú spomienkové predmety, pamiatkové predmety, darčeky na pamiatku či suveníry.
Hráme alebo hrajeme futbal?
So slovesom hrať sa najčastejšie stretávame v súvislosti so športovaním, napr. hrať futbal, hokej, hádzanú, tenis, alebo s umeleckou činnosťou, napr. hrať na klavíri, na flaute, hrať v divadelnej hre, vo filme. Pri používaní slovesa hrať v prítomnom čase sa niekedy používajú nesprávne tvary hraje, hrajeme, hrajete, napr. Náš syn hraje tenis. - Videli nás, ako hrajeme futbal. - Odkedy hrajete ochotnícke divadlo? Sloveso hrať časujeme podobne ako napríklad slovesá chytať (chytá - chytáme - chytáte), mať (má - máme - máte) či padať (padá - padáme - padáte) a v prítomnom čase má tvary hrám - hráš - hrá - hráme - hráte - hrajú, ktoré sa mali použiť aj v spomenutých vetách: Náš syn hrá tenis. - Videli nás, ako hráme futbal. - Odkedy hráte ochotnícke divadlo?
Rovnaké tvary sú aj pri zvratnom slovese hrať sa, napr. Od rána sa hrá pri vode. - Radi sa hráme s loptou. - Na čo sa to stále hráte?
Sobotný a sobotňajší
Nielen v súvislosti s plánovaním činnosti na nový týždeň používame prídavné mená utvorené z názvov dní, napr. pondelnajšia schôdzka, utorkové popoludnie, štvrtkový večer, piatkový rozvrh, sobotné predstavenie. Niektoré prídavné mená utvorené z názvov dní majú príponu -ový, iné zasa končia na -ajší a pri názvoch sobota a nedeľa možno použiť aj prídavné meno s príponou -ný. Preto niekedy zaváhame, ktorá podoba k jednotlivým dňom patrí. Pri väčšine dní - pondelku, utorku, sobote a nedeli sú dvojtvary: pondelkový i pondelňajší, utorkový i utorňajší, sobotný i sobotňajší, nedeľný i nedeľňajší. Pri názvoch streda, štvrtok a piatok sa ustálene používa iba jedna podoba: stredajší, štvrtkový, piatkový (niekedy sa môžeme stretnúť aj so staršou podobou piatňajší). Podobne viac možností máme aj pri použití prídavných mien utvorených z pomenovaní častí dňa - ranný i raňajší, obedný i obedňajší, večerňajší.
Aj vy ich používate?
Dnes aj v médiách počujeme slovenčinu s mnohými chybami tak často, že chyby prestaneme vnímať a niekedy sa s nimi napokon aj stotožníme. Preto by sme chceli upozorniť na najčastejšie nesprávne používané slová.
Nesprávne
Správne
Askét
askéta
Atmosferický
atmosférický
Atómová energia
jadrová energia
Autetičnosť
autentickosť
Bájkár
bájkar
Baroko
barok
Batoľa
človiečik, bábo, bábätko, drobček
Bdelý
bedlivý, ostražitý
Behom
za, počas, cez, v, v priebehu
Beloba
bieloba
Bezmäsitý
bezmäsový, bezmäsý
Bezosporu
nesporne
Bezpracný
bezprácny
Bezvadný
bezchybný, dokonalý, neškodný
Bezváhový
beztiažový
Bežné číslo
poradové číslo
Bežný rok
tento rok
Bielko (vajca)
bielok
Biť dakoho s dačím
biť dakoho dačím
Blahorečiť
ďakovať, dobrorečiť
Blázninec
blázinec
Blbec
hlupák, truľo, idiot, somár
Blbý
hlúpy, sprostý
Bledobelasý
svetlobelasý
To by mi bodlo
to by mi dobre sadlo, prišlo vhod
Bohate i bohato
dostatočne, úplne, vrchovato
Bochník chleba
peceň chleba
Bojácnosť
bojazlivosť
Bolo nájdené
našlo sa
Bolo schválené
schválilo sa
Bolo zistené
zistilo sa
Botník
skrinka na topánky, topánkovník
Boxér
boxer
Brať k zodpovednosti
brať na zodpovednosť
Brať lieky
užívať lieky
Brať v úvahu
brať do úvahy
Brnenský
brniansky
Brusinka
brusnica
Dostať sa do peknej bryndy
dostať sa do peknej kaše, nepríjemnej situácie
Buď jak buď
nech je, ako chce
Burácať
búchať, hrmotať
Bol ste /bola ste
boli ste
Bolo mu šesť
mal šesť rokov
Byť k dostaniu
dostať
Byť na srandu
vyjsť/ byť nasmiech
Byť štastím bez seba
pominúť sa od radosti/ od šťastia
Bzučák
bzučiak
Cítiť sa byť unavený/ stratený
cítiť sa unavený / stratený
Buzogáň
budzogáň
Bydlište
bydlisko
Cálovať
platiť
Camping
kemping
Capart
fafrnok,detvák
Cavyky
okolky
Cedítko
cedidlo
Celer
zeler
Celkom
spolu, dohromady, úplne
Cez to všetko
napriek tomu všetkému
Pracovať cez čas
pracovať nad čas
Cez milión
vyše milióna
Za tým cieľom
preto
Cípovitý
výbežkovitý
Citlivý k mrazom
citlivý na mráz
Každým cólom
každým dychom
Cop
vrkoč
Cpať
pchať
Cucať
cmúľať, cumľať, cicať
Cuchať
strapatiť
Cukať
mykať, šklbať, trhať
Cukrenka
cukornička
Cupitať
drobčiť, cupkať
Cvičák, cvičište
cvičisko
Čabajka
čabianska klobása
Čačina
čečina
Čas k riešeniu
čas na riešenie
Čas od času
z času na čas
Častica
čiastočka
Černooký
čiernooký
Červená repa
cvikla
Česnak
cesnak
Čiastka
suma
Čiernozem
černozem
Čím to je?
Prečo to je?
Činiť
robiť, konať
Činiť sa
usilovať sa
Činorodý
tvorivý, činný, aktívny
Čiperný
obratný, rezký
Číslo jedna
číslo jeden
Čo nevidieť
čochvíľa
Čo tomu hovoríte?
Čo na to poviete?
Čo už narobíme
čo sa dá robiť
Čo vás nemá!
Ešteže čo!
Čoby
akože, akoby