Prelom októbra a novembra je každoročne časom vzdania úcty najbližším, pozastavenia sa a pripomenutia si pominuteľnosti pozemského života. V tomto príhodnom „preddušičkovom“ období sme sa preto aj na našej škole v rámci tretiackeho dejepisného seminára rozhodli uctiť si návštevou miestnych cintorínov viaceré významné osobnosti.
Na ceste za pripomenutím si ich pamiatky sme nemohli ako prvý vynechať hrob poslanca uhorského snemu a funkcionára Spolku svätého Vojtecha Františka Veselovského, ktorého meno nesie dokonca neďaleká ulica. Práve ňou cestou do školy dennodenne prichádzajú desiatky študentov, často ani nevediac, že je pomenovaná po jednej z najvýraznejších osobností našej nedávnej minulosti.
Študenti našej školy však položením kvetov a zapálením sviečok vzdali úctu nielen jemu, ale aj ďalším významným osobnostiam, medzi inými aj Martinovi Branislavovi Tamaškovičovi či Františkovi Richardovi Osvaldovi, ktoré sú pochované len kúsok od miesta jeho posledného odpočinku na starom trnavskom cintoríne na kalvárii.
Úctu si však istotne zaslúžia nielen oni, ale aj ďalšie viac či menej významné postavy našich dejín pochované na trnavských cintorínoch. Priamo pri miestach ich posledného odpočinku by sme im mohli venovať ak už nič iné, tak aspoň krátku spomienku. Tá totiž nestojí nič a napriek tomu je jej význam neoceniteľný. Zabudnúť totiž symbolicky znamená nechať ich zomrieť aj druhý raz. Je preto potešiteľné, že naši študenti nezabúdajú...
Peter Sokolovič
Viac o iniciatíve našich študentov si môžete prečítať na stránkach regionálnych novín: